Striedanie ročných obdobií a jeho vplyv na organizmus Naše klimatické pásmo je charakteristické striedaním štyroch ročných období, hoci vďaka rôznym „posunom“ klímy sa nám to nezdá až tak samozrejmé. Napriek rôznym výkyvom má ľudský organizmus relatívne dosť času a možností reagovať na meniace sa teplotné a tlakové zmeny. Najkomplikovanejší ale býva posun zo zimy do jari, veľmi často sprevádzaný subjektívne nepríjemnými pocitmi zvláštnej fyzickej aj psychickej únavy. Prečo tomu tak je a ako sa ubrániť? Vplyv zmeny času na organizmus V priebehu posledného marcového víkendu sa nám zmení čas – skončí zimný - ten normálny a tradičný, „ako kedysi“, keď sa ešte neposúval, na ktorý si už podaktorí opäť zvykli, a prejdeme na letný – ten „nespravodlivý“, ktorý nás núti o hodinu skôr vstávať. Od neho si však už zasa takmer všetci odvykli a berieme ho ako „trest“. Má svojich zásadných odporcov, tvrdiacich, že skrátenie rannej fázy spánku letným časom narúša biorytmus organizmu a vedie k stresom aj nepríjemným poruchám obranyschopnosti (imunity). Veľkej väčšine jedincov sa vtedy zhoršuje nálada, sú akosi mimo, nemajú na nič chuť, horšie sa im vstáva. Nemusí však ísť len o poruchy nálady, lebo ... Biologické hodiny a ich regulácia Poriadok v organizme udržiavajú takzvané vnútorné biologické hodiny, fungujúce podľa špeciálnych rytmických cyklov - biorytmov. Tie zaručujú pravidelný rytmus činností všetkých telesných orgánov hlavne v závislosti na dennom svetle a striedaní spánku a bdenia. Ich regulátorom a kormidelníkom je predovšetkým hormón melatonín, ktorý vzniká v malej mozgovej žľaze – epifýze, nazývanej tiež „tretie oko“. Epifýza, hoci je akoby ukrytá pomerne hlboko v mozgu, reaguje citlivo na zmeny v dĺžke a intenzite svetla, a to aj vďaka jeho vnímaniu očami. Citlivosť na biorytmické zmeny Biorytmicky obzvlášť precitlivení jedinci si nezvyknú ani na minimálny časový posun „nikdy“ (najmä keď na to neustále myslia) a môže u nich nastať porucha produkcie melatonínu. Najmarkantnejšie sú u nich ohrozené práve vnútorné rytmy organizmu, ktoré sa za normálnych okolností menia každých 24 hodín: funkcie systému krvného obehu (zmeny frekvencie srdca, krvného tlaku), prekrvenie svalov, reakčný čas, funkcie pečene a obličiek, tvorba tepla prostredníctvom látkovej premeny a jeho vylučovanie, kvalita a charakter pochodov regulujúcich teplotu organizmu, produkcia hormónov, psychomotorická výkonnosť. Súbor príznakov, sprevádzajúci náhly nesúlad vnútorných a vonkajších časových kľúčov, sa niekedy označuje aj ako desynchronóza. Dôsledky a ich vplyv na denný život Posunutie rannej fázy spánku im narúša nadobudnutý fyzický a psychický komfort, čo nezriedka vedie k nepríjemným a hromadiacim sa stresom. Muži aj ženy sú vtedy nervózni a nevrlí, „nemajú svoju kožu“. Často zmeškajú termíny, sú zbrklí a počas jázd autami, pri športovaní, ale aj v normálnom civilnom živote sa v ich prípade dostavuje dokázateľne zvýšená „nehodovosť“. Nereagujú správne ani na spolupracovníkov, sú apatickejší, pomalí, neskoro im „zapaľuje“. V popredí je intenzívnejšia únava, pocit ubitosti a „zatavenosti“, melanchólia. Možnosti riešenia jarnej únavy Preto je dobré vedieť čosi o preparátoch, ktoré majú prekvapujúce vlastnosti a s ich pomocou dokážu prekonať jarnú únavu. Ba, 14.02.2025 Pavel Malovič
