Syndróm vyhorenia: Nemýľte si ho s bežnou únavou

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

„Už nemôžem ďalej, nemám energiu, som na pokraji síl.“

Sú vám tieto slová povedomé? Cítite permanentnú únavu, nič vás nebaví a myslíte si, že vaša snaha je nedocenená? Možno trpíte tzv. burn-out syndrómom, čiže syndrómom vyhorenia.

Ak ste si až doposiaľ mysleli, že syndróm vyhorenia súvisí s ročnými obdobiami a „darí“ sa mu predovšetkým v jesenných a zimných mesiacoch, vyvedieme vás z omylu. Zmenšujúci sa počet slnečných dní vás o radosť z každodenných aktivít neoberá. Za vašou psychickou a fyzickou nepohodou sa zrejme ukrýva niečo vážnejšie.

Čo je syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia ako prvý popísal americký psychoanalytik Herbert J. Freudenberger, a to v roku 1974. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nie je klasifikovaný ako choroba, ale patrí do doplnkovej kategórie diagnóz.

Odborná literatúra ho popisuje ako absolútne vyčerpanie, vyhasnutie, stratu životného zápalu a iskry. Zaujímavé je, že v USA bol pojem „burn-out“ dlho používaný v súvislosti s narkomanmi v chronickom štádiu, no neskôr už aj s pracujúcimi ľudí, ktorí pociťovali letargiu, zúfalstvo a bezmocnosť, a to nielen pri vykonávaní svojich profesií. Práve v USA je syndróm vyhorenia uznaný ako choroba z povolania.

Štatistiky stúpajú

Odborníci tvrdia, že počas života si syndrómom vyhorenia prejde každý tretí človek. Diagnóza sa už dávno netýka iba manažérskych postov. Spúšťačov tohto závažného duševného stavu môže byť hneď niekoľko:

• stereotypná a nezáživná práca,
• každodenná rutina,
• nočné vstávanie k bábätku,
• pretrvávajúca únava,
• odcudzenie vo vzťahu.

Syndróm vyhorenia postihuje rovnako mužov i ženy. V dnešnom svete moderných technológií sú na zamestnancov kladené čoraz väčšie nároky, neraz zastávajú viacero funkcií súčasne. To vedie k prepracovanosti, frustrácii, nespokojnosti a k zvyšujúcemu sa stresu. A od stresu je už iba krôčik k psychickej preťaženosti.

Kto je v ohrození?

Syndróm vyhorenia sa najviac týka osôb v profesiách, ktoré vyžadujú každodenný kontakt s ľuďmi. Najčastejšie postihuje pracovníkov v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére. Ohrození sú aj novinári, predavači, operátori na telefonických linkách a telemarketingoví pracovníci. Rizikoví sú, samozrejme, workoholici.

V bezpečí však nie sú ani tí, ktorí sa cítia dlhodobo podhodnotení nielen pracovným zaradením, ale aj po finančnej stránke. Na pozore by sa mali mať i veční snílkovia, ľudia s nereálnymi očakávaniami, obrovským nadšením a odhodlaním.

Nemýľte si syndróm vyhorenia s únavou

Nezamieňajme si pojmy  –  syndróm vyhorenia nemá nič spoločné s únavou alebo depresiou. Syndróm spočiatku súvisí výlučne s pracovnou oblasťou. Až neskôr sa môže prejaviť depresiami, prípadne chronickou únavou.

Pozornosť zbystrite, akonáhle vás začnú prepadať pochybnosti o zmysle vašej práce, hoci donedávna ste sa z nej tešili, alebo ju dokonca považovali za jeden z najväčších úspechov vášho života.

Rôzne štádia syndrómu vyhorenia

Syndróm vyhorenia sa neobjavuje znenazdajky, predchádzajú mu určité štádiá.

1. Fáza nadšenia – veľa energie a bezbrehý elán. Práca vám dáva maximálne uspokojenie, no okruh známych a vaše koníčky smerujú do úzadia.
2. Fáza stagnácie – počiatočné nadšenie z vykonávanej práce pomaly upadá. Svet nie je taký ružový, ako sa na začiatku zdalo. Potrebujete vypnúť a venovať sa záľubám. V tejto fáze už vyhľadajte odborníka a začnite s liečbou.
3. Fáza frustrácie – pochybnosti o zamestnaní, časté úvahy o zmysluplnosti práce. Tieto zaváhania veľakrát vyplývajú z problematických vzťahov s kolegami, klientmi či nadriadenými.
4. Fáza apatie – výsledok dlhodobej frustrácie. Zamestnanec vykonáva iba nevyhnutné činnosti, pracuje ako robot, motivujú ho len peniaze.
5. Fáza vyhorenia – telesné aj emocionálne vyčerpanie je posledné štádium. U človeka už vidno jasné príznaky:

• veľká únava,
• vyčerpanosť a sklamanie,
• nezáujem o sex,
• migrény,
• tráviace a žalúdočné problémy,
• ťažkosti s ranným vstávaním,
• emocionálna nestabilita, depresie,
• podráždenosť, náladovosť, výbuchy hnevu,
• nespavosť, nočné budenie, problémy so spánkom,
• nezáujem, apatia, večná nespokojnosť,
• strata motivácie.

Fyzická nepohoda a závislosti

Nie sú to iba psychické symptómy, ktoré človeka systematicky „ničia“. Objavuje sa bolesť svalov, chrbta, vysoký krvný tlak, slabá imunita, priberanie na váhe, alebo (naopak) strata na hmotnosti. Spomenúť treba i zvýšenú konzumáciu návykových látok (nikotín, alkohol) či „pojedanie“ nezdravých jedál a nevhodných liekov.

Ohrozené sú aj mamičky malých detí

Syndróm vyhorenia nesúvisí iba so zamestnaním a zastávaním vrcholových pozícií. Ohrozené sú aj mamičky na materskej a rodičovskej dovolenke. Svoje o tom vie dvojnásobná matka Nikola (35):

„Nikdy by som si nemyslela, že syndróm vyhorenia ma postretne na materskej, počas starostlivosti o moje deti. Vždy som bola extrémne spoločenská, až do začiatku materskej dovolenky som pracovala s ľuďmi, organizovala akcie, komunikovala s dodávateľmi. Po pôrode sa môj život obmedzil na plienky, soplíky, dojčenie… a to neustále dookola. Začala som sa cítiť zbytočná. Od partnera neprichádzalo žiadne uznanie, nechápal dôvody môjho smútku a nezáujmu o rodinu či sex. Po jednej z jeho výčitiek mi praskli nervy a skončila som v nemocnici. Až tam mi diagnostikovali syndróm vyhorenia.“  

Ani počas materskej dovolenke by ste nemali zanedbávať svojich priateľov, ktorým sa môžete zveriť. Obzvlášť dôležitý je odpočinok, pravidelný pohyb, zdravá strava a eliminovanie stresu.

Syndróm vyhorenia vo vzťahu

Fyzická blízkosť partnera je veľmi dôležitá, pretože súvisí s emočnou blízkosťou. Väčšia telesná vzdialenosť vedie – skôr či neskôr – k ochladeniu citov. Pokiaľ partnera nechytíte za ruku a nedáte mu pusu, nemôžete sa čudovať, že to medzi vami škrípe.

Odborníci odporúčajú dvojiciam, aby si našli aspoň jednu voľnočasovú aktivitu, ktorá im obom robí radosť a nemusia sa do nej nútiť. Je úplne jedno, či pôjde o šport, cestovanie, koncerty alebo víkendové prechádzky.

Dnes si mnoho partnerov na seba nedokáže nájsť čas, pritom základom dobre fungujúceho vzťahu je komunikácia. Hovorte s partnerom o problémoch, prianiach, túžbach, neduste v sebe hnev – veď výmena názorov dokáže vzduch poriadne prečistiť. Pokiaľ partneri začnú vo vzťahu mlčať a obchádzajú sa, je to začiatok konca.

Existujú lieky na syndróm vyhorenia?

Liečba syndrómu nie je jednoduchá, pretože lieky na túto diagnózu neexistujú. Syndróm vyhorenia sa u jednotlivcov prejavuje odlišne, preto je presná diagnostika veľmi zložitá.

Čím dlhšie však budete problémy odkladať, tým náročnejšia bude liečba. Tá spočíva v individuálnej terapii, zameranej na obnovu sebadôvery pacienta a nájdenie novej životnej vzpruhy. Pomôže zmena prostredia, kúpeľná liečba (pod dohľadom odborníkov), relax, kontakt s novými ľuďmi, nové koníčky a aktivity.

Nezabudnite, že…

1. Prevencia je jednoduchšia než odstraňovanie budúcich ťažkostí.
2. Myslite viac na seba, naučte sa povedať NIE.
3. Nájdite si aktivity, ktoré vás budú tešiť.
4. Naučte sa relaxovať, obnovte staré kamarátstva, prípadne si nájdite nových priateľov.
5. Nevyhýbajte sa spoločenským stretnutiam.

Čo môžu urobiť zamestnávatelia?

1. Otvorene rozprávať o syndróme vyhorenia.
2. Organizovať semináre a workshopy, kde sa o danej problematike hovorí.
3. Pristúpiť k niektorým opatreniam, ako napríklad zníženie požiadaviek na pracujúceho. Jednoznačne vymedziť pracovné povinnosti.
4. Vytvoriť nesúťažné prostredie medzi kolegami.
5. Zabezpečiť pohodlné sedenie, prijateľnú teplotu a primerané osvetlenie na pracovisku.