Prečo nám chutí nezdravé jedlo ?

Väčšina ľudí si dá radšej kus čokolády, tortičku alebo vyprážaný syr než varenú zeleninu. Prečo nám chutí nezdravé jedlo a čo nám chce telo svojimi chuťami povedať?

Stokrát sme počuli a aj sami intuitívne tušíme, akými potravinami by sme mali šetriť alebo ich úplne vynechať, napriek tomu im podliehame.

Prečo chuťové poháriky neťahajú za jeden povraz s našim zdravím? Prečo to príroda nezariadila tak, aby nás lákalo len to zdravé?

Sladká chuť signalizovala našim predkom, že daná potravina je zdrojom rýchlo využiteľnej energie

To znamená energie potrebnej pre pochody, na prácu alebo pri úteku pred nebezpečenstvom. Potraviny obsahujúce väčšie množstvo tukov sú zase energeticky bohaté.

Tuky si organizmus dokáže uložiť do svojich zásob na neskoršie náročné obdobie, napríklad na zimu. Vtedy pomáhajú udržať naše telo v teple a pozitívne ovplyvňujú náladu. Preto sa u človeka vyvinula silná chuťová preferencia na sladké a mastné.

Máme to teda v génoch. Pud prežitia. Príroda všetko zariadila správne, lenže civilizácia to zmenila. V praveku by ste cukry našli jedine v ovocí a zelenine a tuky hlavne v orieškoch a mäse.

Dnes ponuka cukrov a tukov a vôbec všetkého ďaleko prevyšuje potreby našich tiel. Tých pár generácií, ktoré žijú v blahobyte, ešte nestačilo na to, aby sa zmenila genetická výbava. Chute na sladké a tučné zostávajú, my priberáme a živoríme.

Ako sa teda nenechať prevalcovať svojimi chuťami?

Tu je pár rád odborníkov:

Pri neodolateľnej chuti na čokoľvek podozrivé, skúste vypiť pohár vody alebo si vyčistiť zuby (oklamete chuťové poháriky v ústach) a počkať 15 minút.

Nejde o žiadne triky, ako oblafnúť svoje inštinkty. Je totiž otázka, kto sa koho snaží obalamutiť, chuťové poháriky nemusia vždy kopať za náš tým.

Na niekoho tiež zaberá urobiť pár jednoduchých cvikov – zakrútiť hlavou, zamávať rukami, zasmiať sa. Buďte si istí, že hormóny svoju prácu neodfláknu – endorfíny navodia pocit pohody i bez sladkého.

Odborník vraví: „Fyziologický stav relaxácie nám umožňuje lepšie vnímať jemné telesné signály, ktoré k nám neustále vysiela tzv. enterický nervový systém, taký náš druhý mozog, ktorý pokrýva celý vnútrajšok nášho tráviaceho traktu.

Je ako databáza, ktorá si ukladá počas nášho života všetky informácie o tom, čo sme zjedli, a vyhodnocuje si ich. Vie tiež presne, aké práve potrebujeme živiny, koľko energie musíme z jedla získať, aby sme hladko fungovali.

Pokiaľ sme v strese, svoje telo skrátka nedokážeme počúvať a jeme často to, čo nám neprospieva.“

Všeobecne sa preto ľuďom odporúča, aby aspoň počas jedenia vypli hlavu a obrátili pozornosť k svojmu telu. Tak sa lepšie zladia so svojimi inštinktami.