Klimaktérium: Za skorý nástup „prechodu“ môže aj zlý životný štýl
(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Klimaktérium je obdobie straty plodnosti. Mnohé ženy si myslia, že ich aktívny život sa týmto skončil. To rozhodne nie je pravda! Klimaktérium iba ukončuje fázu života, počas ktorej môžu mať dieťa. Nič viac, nič menej.
Slovo klimaktérium nie je v bežnej reči veľmi zaužívané, známejší je skôr pojem prechod. Ide o označenie obdobia, do ktorého žena vstupuje medzi 45. a 60. rokom života. To, kedy sa u vás klimaktérium začne, resp. aké budete mať symptómy, je však veľmi individuálne.
Klimaktérium je akási prestupná stanica vo vašom živote. Funkcia vaječníkov pomaly vyhasína, a vy prechádzate z plodného stavu do neplodného. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach.
4 štádiá klimaktériá:
- MENOPAUZA – obdobie poslednej menštruácie. Menopauza nie je klimaktérium! Priemerný vek nástupu menopauzy je 49 – 51 rokov.
- PREMENOPAUZA – štádium pred menopauzou, resp. celé reprodukčné obdobie, až do obdobia 12 mesiacov pred menopauzou.
- PERIMENOPAUZA – predchádza menopauzu, pričom rátame aj 1 rok po nej.
- POSTMENOPAUZA – obdobie cca 12. mesiacov po poslednej menštruácii.
Rozdelenie menopauzy podľa veku a spôsobu nástupu:
- prirodzená menopauza – dochádza k fyziologickému zastaveniu menštruačného cyklu, priemerný vek je 51 rokov,
- predčasná menopauza – nástup poslednej menštruácie pred 40. rokom života,
- indukovaná menopauza – ide o úmyselné alebo neúmyselné ukončenie menštruácie (chirurgickým odstránením vaječníkov, po chemoterapii alebo radiácii).
Všimnem si, že sa so mnou niečo deje?
Klimaktérium môže sprevádzať rad príznakov, ktoré ste v predchádzajúcom živote nezaznamenali. Súhrnne ich nazývame klimakterický syndróm.
Tieto príznaky neohrozujú zdravie, ale subjektívne zhoršujú kvalitu života. U väčšiny žien ustupujú do 2 rokov, no v niektorých prípadoch môžu pretrvávať aj dlhšie ako 5 rokov.
Väčšina žien (70 – 80 %) zažíva klimakterický syndróm „ako z učebnice“, iné sa zasa cítia tak, ako keby sa s nimi nič nedialo. Opäť teda platí, že ide o subjektívne prežívanie – presne tak, ako je každá žena jedinečná.
Príznaky klimakterického syndrómu
Klimakterický syndróm v sebe zahŕňa 2 typy príznakov – vazomotorické a psychologické.
Vazotomické príznaky:
- návaly tepla (najčastejší uvádzaný príznak),
- nadmerné potenie sa (častokrát nočné),
- búšenie srdca,
- nevoľnosť,
- závrate a bolesti hlavy.
Psychologické príznaky:
- nespavosť,
- zhoršenie pamäti a koncentrácie,
- ťažšie rozhodovanie sa,
- úzkosť,
- strata libida,
- zmeny nálad,
- strata sebavedomia,
- plačlivosť.
Niektoré z vyššie uvedených príznakov si popíšeme bližšie.
Nespavosť, nočné návaly tepla a potenie sa
Ak sme unavené a nevyspaté, pociťujeme permanentnú vyčerpanosť. To ovplyvňuje celé fungovanie tela, čo zhoršuje našu náladu aj kognitívne schopnosti (pamäť, pozornosť, vnímanie a myslenie). Preto si niektoré veci horšie pamätáme, napr. kam sme si položili dôležité predmety, alebo čo sme chceli urobiť. Zároveň vynakladáme väčšie úsilie na „zapamätávanie si“, než v minulosti. Kvalitný spánok je teda nevyhnutný pre zdravie človeka.
Náladovosť a nervozita
Zmeny nálad sú pomerne časté – od dobrej nálady (niekedy až euforickej) vieme rýchlo prejsť k podráždenosti, nervozite a úzkosti. Nie je zriedkavosťou, že stratou plodnosti prichádzame aj o pocit „pravej ženskosti“, čo môže viesť k pocitom menejcennosti a problémom v sexuálnom živote.
Musíme si uvedomiť, že tieto zmeny nesúvisia len s obdobím klimaktéria, teda ukončením plodnosti, ale aj s niektorými sociálnymi zmenami – v tomto období nám odchádzajú deti z domova, zakladajú si vlastné rodiny. Žena prichádza o materskú rolu, s čím sa nemusí ľahko vyrovnávať. Navyše sa k tomu pridávajú problémy s partnermi (manželmi), či so starnúcimi rodičmi.
Častokrát hrá veľkú úlohu aj naša skúsenosť z mladosti, ako prežívala klimaktérium matka. Ženy zvyknú kopírovať správanie svojich matiek, čo obvykle prináša totožné problémy.
Reakcie žien na klimaktérium
Klimaktérium je náročné obdobie, no ide o nevyhnutný proces. Podstatné však je, ako sa k tomu postavíme, teda ako budeme ťažkostiam čeliť. Existujú 4 typy reakcií na toto obdobie.
- Adekvátne reakcie – ženy sa vedia dobre prispôsobiť nastupujúcim zmenám, čelia im. Začnú napríklad cvičiť, starať sa o seba.
- Pasívne reakcie – ťažkosti vnímajú rezignovane, zmierene. Väčšinou ide o ťažko pracujúce ženy, alebo o ženy, ktoré majú málo vedomostí o nastávajúcom období. Klimaktérium berú ako „nutné zlo“.
- Neurotické reakcie – objavujú sa úzkosti, depresie, podráždenie. Súvisí to hlavne s tým, že ženy majú pocit straty svojej „ženskosti“ a „materskej roly“.
- (Hyper)aktívne reakcie – ženy, ktoré sú sústredené na svoju kariéru, častokrát nemajú klimakterické ťažkosti, alebo si ich neuvedomujú.
Dalo by sa povedať, že najhoršie zvládajú obdobie klimaktéria ženy, ktoré sa priveľmi vžili do materskej roly, alebo ženy v domácnosti, ktoré majú minimum vlastných záujmov a koníčkov. Táto strata „dôležitosti“ je pre ne veľmi silná, a tak môžu pociťovať prázdnotu a menejcennosť.
Ako prejsť cez klimaktérium bez väčších turbulencií?
Ak sme sa k nášmu telu nechovali tak, ako si zaslúžilo, môžeme očakávať, že nám to neskôr vráti – v klimaktériu. Čím skôr si vstúpime do svedomia, tým hladší priebeh môžeme očakávať, resp. si ho samy zariadiť. Venujme sa športovým aktivitám, nestresujme sa, zdravo jedzme, pime veľa tekutín a nefajčime.
Čo môžeme pre seba ešte urobiť?
Niekoľko dobrých rád a odporúčaní:
- Uvedomte si, že klimaktérium je obdobie, ktorým prechádzajú všetky ženy. Ako ste neobišli pubertu, tak sa nevyhnete ani klimaktériu.
- Klimaktérium je strata plodnosti, nie života. Práve v tomto období môžete objaviť iné zákutia, ktorým ste sa doteraz nevenovali. Dokonca sa môžete konečne „nájsť“. Aj známy psychológ Carl Gustav Jung vyhlásil, že až v období medzi 40. a 50. rokoch života sa vieme stať tým, kým v skutočnosti sme.
- Začnite sa venovať sebe a svojim koníčkom, ktoré ste nechcene zanedbávali. Ak môžete, cestujte (nemusíte ísť hneď do zahraničia).
- Odstráňte zo života všetko nepotrebné, čo vás stresuje a privádza do zlej nálady.
- Navštívte svojho lekára a pýtajte sa ho. Aj obvodný lekár, nielen gynekológ, vám vie odpovedať na mnohé otázky. Ak sú vaše príznaky veľmi ťažké, predpíše vám hormonálne lieky.
- Lieky nie sú jediná možnosť, ako si pomôcť. Existujú rôzne čaje či bylinky, ktoré si viete pripraviť aj doma.
- K ďalším alternatívnym metódam patria účinné procedúry, ako napríklad akupunktúra (vpichovanie ihiel do kože), akupresúra (tlak prstov na akupresúrne body), reflexológia (stláčanie tlakových bodov na chodidlách) či vodoliečba (podávanie horúcej a studenej vody). Ak vás tieto techniky nezaujali, nájdite si vlastné.
- Začnite chodiť na túry, na plaváreň, kúpte si psa. Ide o to, aby ste našli niečo, čo vám bude prinášať radosť a vnútornú rovnováhu.
- Zdôverujte sa so svojimi ťažkosťami. Ak nie partnerovi, tak kamarátkam. Niektoré ženy navštevujú aj psychologické ambulancie.
- Mesačný cyklus už nebude obmedzovať váš sexuálny život. Už sa viac nemusíte báť otehotnenia. Môžete prežiť intímnejší vzťah so svojím partnerom.
Ako povedal iný filozof, R.W. Emerson: „Vedomosti sú liekom proti strachu“. Čím viac o niečom vieme, tým lepšie sa vieme prichystať.
Neobávajte sa preto toho najhoršieho, žiaden z vašich „strachov“ sa nemusí potvrdiť. Radšej si užívajte život plnými dúškami a nezabudnite – ste stále tá istá žena. Možno dokonca ešte lepšia, ako kedykoľvek predtým.
