Káva: Vydržíte to bez nej celý deň?

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Káva je po rope najpredávanejšou komoditou sveta. O počiatkoch pestovania kávy kolujú rôzne legendy, pričom väčšina z nich má jedného spoločného menovateľa. Kávu vykresľujú ako životabudič s pozitívnymi účinkami na našu psychiku a viaceré telesné funkcie.

Odkiaľ pochádza káva?

Pôvod kávovníka treba hľadať v Etiópii, kde ešte aj dnes rastie v divokej prírode. Do Európy ho rozšírili Španieli a Portugalci v prvej polovici 16. storočia. Rozlišujeme 3 základné odrody kávy. Tie tvoria väčšinu celosvetovej produkcie. Každá z nich má svoje špecifiká.

Robusta

Má vyššiu odolnosť voči škodcom. Jej pestovanie nie je náročné na klimatické podmienky. Zrnká majú vyšší obsah kofeínu a výraznejšiu chuť. Robusta sa spracováva finančne menej náročnou, tzv. suchou metódou. Preto je cenovo dostupnejšia než Arabica.

Liberica

Kávovník nájdeme najmä v lesoch Libérie a Pobrežia Slonoviny. Jeho pestovanie sa nezaobíde bez vyšších priemerných teplôt a množstva vody. Kávové zrná bývajú nižšej kvality, majú príjemnú vôňu a horkastú chuť. Podobne ako v prípade Robusty, sú odolnejšie voči parazitom.

Arabica

Veľmi známy a obľúbený druh kávy, ktorý predstavuje zhruba 70 % celosvetovej produkcie. Táto odroda má najkvalitnejšie kávové zrná, so špecificky jemnou, sladkastou chuťou a nižším obsahom kofeínu.

Zdravie v malej šálke

V minulosti bola káva obľúbeným nápojom bohatých ľudí. Vďaka ľahkej dostupnosti však zakrátko prenikla aj medzi chudobnejšie vrstvy. Popularita kávy dodnes stúpa, pretože má nielen skvelú a nezameniteľnú chuť, ale aj pozitívne účinky na náš organizmus.

Nie všetci však reagujeme na kávu rovnako. Kým niekto trpí nespavosťou a tráviacimi problémami už po jednej šálke, iný človek vypije pokojne 6 káv denne, a necíti vôbec nič. O zdravotné benefity kávy ale neprichádza ani pri tomto počte. Práve naopak.

Káva obsahuje veľké množstvo antioxidantov. Tie chránia organizmus pred poškodením voľnými radikálmi a znižujú riziko, že ochorieme na niektoré civilizačné ochorenie. Jedna zložka kávy, nazývaná kyselina chlorogénová (prítomná napríklad v červenom víne a čokoláde), spomaľuje absorpciu cukru bunkami. Kyselina chlorogénová predstavuje najpodstatnejšiu časť antioxidantov v káve.

Pitie kávy s mliekom

Čo sa týka zdravia, naďalej ostáva diskutabilná príprava kávy s mliekom. Podľa odborníkov je táto kombinácia spúšťačom tráviacich ťažkostí. Tráviace šťavy a žlč totiž nemôžu postupovať do čriev, čo spôsobuje bolestivé kŕče, plynatosť a hnačky.

Ako vám poslúži káva:

• Dodá vám energiu.
• Kávu s citrónom využijete ako liek na „opicu“.
• Na zhruba 4 hodiny zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc, pretože rozširuje dýchacie cesty.
• Prináša úľavu pri astme a kašli.
• Zabraňuje zápalovým procesom v tele.
• Zlepšuje činnosť srdca a ciev.
• Zvyšuje krvný tlak.

Vyššie spomenuté pozitívne účinky kávy sa vzťahujú na 2 – 3 šálky denne. Existujú štúdie, ktoré spájajú pravidelné pitie kávy so zníženým rizikom Alzheimerovej choroby (riziko je menšie až o 65 %) a Parkinsonovej choroby (zníženie rizika o 30 – 60 %).

Pomôže mi káva schudnúť?

Káva odďaľuje pocit hladu, zlepšuje cirkuláciu krvi, znižuje chuť na sladké, a pokiaľ si ju vychutnáte pred cvičením, zvýšite metabolizmus organizmu až o 20 %. Po fyzicky namáhavej aktivite alebo športovom výkone s kávou radšej počkajte, keďže pozastavuje syntézu proteínov vo svalstve.

1 šálka kávy obsahuje približne 50kJ (12 kalórií), 3 gramy sacharidov, 0,2 gramov bielkovín a necelý miligram tuku. To z nej robí „povolený“ nápoj aj pri diétach. V káve nájdeme tiež:

• fosfor,
• mangán,
• draslík,
• horčík,
• niacín (vitamín B3),
• kyselinu listovú (B9),
• kyselinu pantoténovú (vitamín B5).

Káva v tehotenstve

Káve by sa mali vyhýbať, alebo by ju mali piť v obmedzenom množstve, tehotné a dojčiace ženy. V tehotenstve neprekračujte príjem 200 mg denne, čo je zhruba 1 šálka. Pri nadmernej konzumácii boli preukázané škodlivé účinky na plod. Kofeín môže znížiť pôrodnú váhu dieťaťa, vyvolať predčasný pôrod, v ojedinelých prípadoch i potrat.

Dojčiace matky by to s konzumáciou kávy nemali preháňať. Kofeín prechádza do materského mlieka, a pri prekročení množstva 300 mg denne, môže u dieťatka spôsobiť poruchy spánku a podráždenosť!

Bezkofeínová káva

Ak vám kofeín nerobí dobre, pripravte si kávu bezkofeínovú. Tá poteší najmä ľudí, ktorým chuť kávy vyhovuje a nevedia si bez nej predstaviť deň.

Zaujímavý je efekt bezkofeínovej kávy na vznik a rozvoj diabetu. Jedenásťročná americká štúdia sledovala takmer 29 000 žien v postmenopauze. Zistilo sa, že u tých, ktoré pili viac ako 6 šálok kávy denne, kleslo riziko cukrovky 2. typu o 22 %. Riziko sa dokonca znížilo až o 33 %, pokiaľ káva neobsahovala kofeín.

Z výskumu taktiež vyplýva, že nás chránia najmä antioxidanty v káve, nie kofeín.

Pred jedlom, alebo po jedle?

Káva po jedle nie je dobrý nápad, pretože na seba viaže železo a spomaľuje trávenie. Po bohatšej porcii s ňou vyčkajte aspoň hodinu. Naopak, pred jedlom je káva vyslovene odporúčaná, keďže zvyšuje produkciu žalúdočných štiav a žlči.

Kofeín je návykový

Kofeín pôsobí močopudne, preto po vypití kávy dopĺňajte tekutiny v tele, ideálne stolovou vodou. Treba mať na pamäti, že kofeín je návyková látka. To znamená, že pri pravidelnej konzumácii kofeínu, si naň organizmus vybuduje toleranciu. Pre dosiahnutie uspokojivého účinku tak budete musieť dávku postupne navyšovať. Absenciu kofeínu v tele môžu sprevádzať abstinenčné príznaky.

Nadbytok kofeínu v tele vedie k nepríjemným zdravotným ťažkostiam:

• nervozita,
• celkový nepokoj a podráždenosť,
• roztržitosť,
• nespavosť.

Káva ako preháňadlo

Káva, dokonca aj tá bez kofeínu, obsahuje enzým, ktorý dráždi tráviacu sústavu. To u človeka trpiaceho syndrómom dráždivého čreva vyvoláva tráviace problémy. Je to tak hlavne preto, že kofeín stimuluje pohyb čriev. Pokiaľ trpíte zápchou, skúste radšej iné riešenie, než popíjanie väčšieho množstva kávy.